Čo
je to PPP alebo Ako podviesť úniu
|
Zníženie rozpočtového deficitu štátu pod
3 percentá je podmienkou na prijatie eura. Rýchle prijatie eura je chvályhodný
strategický cieľ súčasnej vlády. Lenže, ako verejné peniaze
šetriť, keď práve rozdávanie štátnych peňazí kamarátom je to
najradostnejšie na živote slovenských vládnych politikov? Ako uspokojiť
protichodné túžby - aj mať euro, aj plytvať a rozhadzovať verejné
zdroje? Vláda sa, našťastie, vynašla. Plánuje vypomôcť
"kreatívnym účtovníctvom" alebo inými slovami, metódou "k
euru veľkým podvodom".
Celá schéma podvodu je prostá ako
čerpadlo, volá sa vznešene verejno-súkromné partnerstvo (public-private
partnership - PPP). Ako inak, PPP má zaretušovať megaplytvanie verejných
peňazí pri najväčšom investičnom a tunelárskom programe štátu -
programe výstavby diaľnic na Slovensku. Celá schéma je pôvabne opísaná v
správe o štúdii financovania výstavby diaľnic formou PPP, ktorú pre
ministerstvo dopravy pripravila konzultačná firma Mott MacDonald,
dostupnej na webovej stránke vlády.
Správa v množstve detailov podrobne
vysvetľuje, že výstavba považskej diaľnice s jej tunelmi bude
prostredníctvom PPP o desiatky miliárd drahšia, ako keby ju staval štát, tak
ako doteraz. Čísla o nákladoch na výstavbu jej ôsmich úsekov sa líšia od
scenára k scenáru a kolíšu od optimistických 83 miliárd korún cez 95 miliárd
pri termíne dokončenia v roku 2013 až po sumu 112 miliárd, ku ktorej dospejeme,
keď zvážime že, citujem: "empirické dôkazy potvrdzujú, že
počiatočné investičné náklady sa pri harmonograme 2010 môžu
zvýšiť až o 40 percent v dôsledku možnej tajnej dohody medzi
uchádzačmi". S číslami sa pri slovenských diaľniciach vždy
narábalo noblesne, nejaké tie miliardy hore-dolu nikdy nehrali rolu. Veď
napríklad len kúpa štyroch strojov na razenie tunelov na Považí bude stáť
8 miliárd korún, teda toľko, čo by stálo dostavanie celého
chýbajúceho úseku rýchlostnej cesty medzi Nitrou a Pohroním.
Vráťme sa však k prapríčine túžby
vlády po diaľničnom PPP na Považí, keď je každému - dokonca aj
vláde a ministerstvu dopravy - jasné, že bez PPP sa dá stavať výrazne
lacnejšie. Opäť citát: "Primárnym cieľom vlády je, aby financovanie
ôsmich úsekov diaľnic nebolo zahrnuté do štátneho dlhu. Podľa
rozhodnutia EU/Eurostatu č. 18 z februára 2004 projekty PPP nebudú
zahrnuté do štátneho dlhu, ak súkromný sektor prevezme riziko výstavby a
zároveň riziko premávky". Pre každého súkromného investora zákonite
vzniká otázka: je možné náklady na výstavbu diaľnice splácať z jej
výnosov? Odpoveď je jednoznačná: absolútne nie! Správa jasne uvádza,
že výnosy z prevádzky celej siete diaľnic a rýchlostných ciest budú v roku
2010 len 1,86 miliardy korún. V prípade priameho vyberania mýtneho by sa na
ôsmich úsekoc
Štúdia odhaduje, že súkromní koncesionári
budú požadovať ročné platby v rozsahu od 11,5 po 15,9 miliardy korún.
Odkiaľ sa tie peniaze vezmú? Mott MacDonald neváha: "Značný
ročný deficit... sa bude musieť financovať z iných zdrojov ako z
príjmov Diaľničnej spoločnosti, napr. z budúcich štátnych
rozpočtov". Čiže riziko výstavby a riziko prevádzky vracia pekne
nazad na plecia štátneho rozpočtu.
Kruh tvorivého účtovníctva slovenskej
vlády sa uzatvára: postavíme predražené diaľnice za cenu obrovského dlhu,
ktorý však nevykážeme ako dlh, aj keď ho budeme každý rok splácať
sumou 10 až 14 miliárd korún. Už sa len modliť, aby boli v Európskej
centrálnej banke a Bruseli všetci mechom udretí a Slovensko sa týmto podvodom
odvážne dopracovalo k euru.
JURAJ MESÍK
(Autor je bankovým konzultantom, pôsobí vo Washingtone)
[11. 3. 2005]