Keď prídu povodne

Pravda, 25.1.07

Tohto roku sa zima nekoná a v najbližších týždňoch sa vraj ani konať nebude. Cestári, vodiči a kuriči sa tešia, vlekári a hoteliéri na horách lamentujú, snežienky a medvede v lesoch blbnú, ale inak je fajn. Klimatické zmeny ale nemusia - a nebudú – mať len takúto priateľskú tvár. Po tomto klimatickom extréme skôr či neskôr príde ďalší. Napríklad povodeň. Nie drobná čo vytopí pár dedinských pivníc, ale megapovodeň, ktorá zatrasie ekonomikou štátu a osudmi celých miest a regiónov.

To, že sa Slovensku vyhli devastujúce povodne nie je výsledkom žiadnych ľudských opatrení, je to len šťastie – nič viac a nič menej. Veľké zrážkové systémy zatiaľ vždy vypršali mimo nášho územia. Zasiahli už do jedného všetkých našich susedov a aj náš prídel šťastia je vyčerpaný. Mali sme čas pripraviť sa, keď však na Slovensko udrú dažde, zastihnú naše mestá a obce v blaženej nevedomosti a nepripravené. Uvediem príklad z Banskej Bystrice, ktorá je podľa oficiálnych analýz štvrtou najkritickejšie ohrozenou lokalitou na Slovensku. Bystričania žijú v sladkej ilúzii, že na jeseň 1974 zažili „historickú povodeň na Hrone“ a teda vedia kam až Hron môže vystúpiť. Čísla však hovoria niečo úplne iné: V októbri 1974 padlo na hornom Pohroní v priebehu desiatich dní 150 až 190 mm zrážok a spôsobili spomínanú povodeň. Na Morave - len pár desiatok kilometrov od hraníc SR - však v júli 1997 spadlo za štyri dni dva až tri krát viac zrážok a a v južných Čechách napršalo v auguste 2002 za sedem dní dva krát viac zrážok. Akú povodeň by spôsobili zrážky moravského a českého kalibru, keby sa v podobne krátkom čase vypršali v povodí Hrona, Hornádu alebo Váhu? Aké územia by boli v takom prípade zaplavené? O tom zatiaľ existujú nanajvýš dohady. Pre ilustráciu si však pripomeňme, že povodeň v Prahe dosiahla v roku 2002 o 150 až 300 cm vyššie hladiny oproti dovtedy najvyšším hladinám pri povodni v roku 1890.

Povodeň takýchto dimenzií spôsobí aj porovnateľné ekonomické dôsledky. Tá na Morave v roku 1997 stála na majetku a infraštruktúre viac ako 90 miliárd korún, straty spôsobené povodňou v auguste 2002 v Čechách dosiahli podľa odhadov okolo 140 miliárd korún. Koľko miliárd spláchne tá naša? Účet sa kľudne môže pohybovať okolo stovky miliárd, podĺa miesta zásahu. To nie je žiadna maličkosť: ide o sumu, ktorá sa rovná približne tretine peňazí, ktoré na Slovensku pritečú z fondov EU za obdobie 2007-2013. Rozmenená na drobné znamená nepoistené rodiny ktoré prišli o majetok a padli do chudoby, skrachované firmy, zruinované verejné rozpočty. A vyvolaný tlak na deficitné financovanie by mohol odsunúť euro na neurčito.

Ak sú riziko a možné straty tak veľké, čo robí vláda a samosprávy? Nedá sa povedať že celkom nič. Vláda SR prijala v januári 2000 „Program protipovodňovej ochrany v SR do roku 2010.“ Tento program zostal exemplárnym papierovým tigrom. Program napríklad predpokladal vyčleniť na protipovodňové opatrenia do roku 2010 prostriedky v objeme 17, 7 miliardy korún, šli naň len omrvinky. Zjavne prevládol názor, že sa stačí modliť a po nás nech príde potopa. Nová vláda je možno menej nábožná, ale zatiaľ sa nezdá sa, že by riziko povodní vyala na vedomie. A samosprávy? Súdiac podľa Banskej Bystrice to nebude omnoho lepšie a čakajú. Na čo? Možno na dažde. Je pritom mnoho vecí ktoré môžu urobiť aj bez veľkých investícií.

Juraj Mesík, január 2007