Celibát a pokrytectvo v slovenskej spoločnosti

Sme, 2. 10. 2001, Changenet

Slovenská spoločnosť je tradičná spoločnosť so silným vplyvom tradičných autorít, predovšetkým na vidieku a v menej alebo len veľmi neskoro urbanizovaných oblastiach. Najvýznamnejšou tradičnou autoritou v týchto regiónoch je cirkev, najmä katolícka. Deje vo vnútri cirkvi sa logicky a neodvratne premietajú do dejov v spoločenstvách veriacich a cez nich aj do širšej spoločnosti.

Celibát zďaleka nie je len katolíckym fenoménom. Dobrovoľný celibát poznajú rôzne náboženstvá. Je známe, že v zrelom veku si cestu celibátu zvolil napríklad aj hinduista Mahátmá Gándhí.

V slovenskej spoločnosti je ale celibát jednoznačne spájaný s katolíckymi kňažstvom a s mníšskymi rádmi. Keďže ide o fenomén, ktorý v kresťanstve existuje zrejme od jeho prvopočiatkov, bude asi správne predpokladať, že má pre život cirkvi veľký význam. Nemá preto zmysel zvonku ho spochybňovať. Ak sa raz katolícka cirkev rozhodne od celibátu upustiť, môže to byť len výsledkom jej neľahkého vnútorného vývoja.

Problémom pre laickú kresťanskú aj nekresťanskú spoločnosť však je tabuizovaná téma nezvládnutého celibátu. Keď sa mladí chlapci vydávajú na cestu kňažského povolania, ich sexualita ešte nebýva rozvinutá a ani im, ani ich rodičom a blízkym sa nemusí zdať vážnou prekážkou na ceste k dosiahnutiu pre mnohých stále prestížneho kňažského povolania. V lepšom prípade sa problém nezvládnutia celibátu prevalí ešte na seminári - chlapci sa zamilujú a po dobe vnútorného zápasu medzi cirkvou, tlakom rodiny a ženou si zvolia ženu.

V horšom sa veci môžu vyvinúť inak...

Vo významnom slovenskom meste pôsobil v osemdesiatych rokoch mladý, veľmi ctižiadostivý, na izolované malé slovenské pomery široko rozhľadený, charizmatický a príťažlivý kňaz. K neľúbosti boľševikov a eštébákov začali do kostola po jeho príchode do mesta veľmi rýchlo prúdiť mladí ľudia. Predovšetkým dospievajúce dievčatá, vidiac v ňom ideál, v ktorom sa kdesi v hĺbke spájala túžba po chápajúcom otcovi a atraktívnom milencovi. Mimoriadnemu záujmu mladých dievčat a tlaku vlastnej sexuality nakoniec tento kňaz nedokázal vzdorovať a v jeho živote začalo devastujúce obdobie pripomínajúce skôr správanie primitívnych spoločenstiev ľudí a primátov, než civilizovanej a na kultúrnych hodnotách založenej spoločnosti. Druhou tvárou charizmatického kňaza sa stala tvár muža, ktorého je ťažko označiť inak ako sériového deflorátora katolíckych dievčat v komunite. Dievčatá si „bral“ kde prišlo - v kaplnke, na vlastnej fare, v oparoch alkoholu na „intelektuálnych“ podujatiach po chatách a saunách kolegov...

Keď boli dievčatá konfrontované s touto tvárou svojho otcovsko-mileneckého idolu, mnohé sa na žiadny odpor vôbec nezmohli a so zmrznutým telom bez schopnosti najmenšieho odporu sa nechali de facto znásilniť. Samozrejme, že každá si myslela, že práve ona je tou jedinou, ktorú si on zvolil vo svojom utrpení a kontroverzný sex s ním zostal na dlho pod rúškom najhlbšieho tajomstva. Veď komu by o tom povedali, prečo by zrádzali svoju „lásku“ a keby aj - kto by im také niečo uveril? A tak jeden deň, dámy prepáčia, „pretiahol“ jednu, na druhý deň jej sestru, na tretí ich kamarátku z kostola...Táto prax trvala roky, aj keď už dievčatá pochopili, že ho od cirkvi pred oltár neodvedú a keď ony samé boli už vydaté a mali deti. Kňaz, o ktorom píšem a jeho obete - ak chcete milenky - sú všetko reálne osoby. Pravdepodobne pri ňom ide o prípad extrémneho nezvládnutia celibátu, vnúteného cirkvou mužom, ktorý ho nedokážu zvládnuť. Celkom iste však nejde o prípad jediný.

Dôvod, prečo tento príbeh spomínam nespočíva v potrebe moralizovať o správaní človeka, čo zlyhal (hoci on ani jeho obete nehovorili o zlyhaní – z ich úst by ste počuli naučené frázy o slobode a o osobnom raste). Dôvod je v rozsiahlych osobných, dobovo spoločenských a nadčasovo spoločenských dôsledkoch nezvládnutia celibátu.

Osobné sa týkajú len relatívne úzkeho okruhu „jeho“ dievčat a ich najbližších. Viacero dievčat, ktoré prešli „láskou na farách“ do života svojich neskorších rodín priniesli sexuálne traumy hraničiace s frigiditou, psychickú labilitu, sklony ku lžiam a pokrytectvu, sklon k alkoholizmu a ďalšie črty, ktoré v nich koexistencia s „reálnym celibátom“ vyvolala alebo posilnila. Niektoré toto dedičstvo zvládli lepšie, iné horšie.

Dobový spoločenský dôsledok celibátu v podaní nášho kňaza a jemu podobných sa odkryl, keď v roku 1990 vyšiel v časopise Rudá krávo zoznam agentov a spolupracovníkov komunistickej Štátnej bezpečnosti. Pre ŠtB nebolo ťažké identifikovať problémy, ktoré má cirkev resp. jej kňazi so zvládaním celibátu, nahrať niektoré z chúlostivých sexuálnych zneužití ovečiek a pritlačiť „na dievčatách nachytaných“ kňazov k podpisu a k spolupráci. Nezvládanie celibátu tak fungovalo ako nástroj na inflitráciu a vnútorné rozkladanie cirkvi ateistickým režimom.

Nadčasový dôsledok nezvládnutia celibátu je však pravdepodobne najvážnejší. Spočíva predovšetkým v tom, že otriasa dôveryhodnosťou cirkvi ako hlavnej morálnej autority v tradičnej spoločnosti. Z pohľadu celibátu a cirkvou deklarovaných hodnôt pokleslé správanie kňazov veriacim pripomína, že niekto káže vodu a pije víno. Fenomén „kuchárok“ - teda žien, ktoré sú intímnymi priateľkami a v lepších prípadoch de facto manželkami mnohých kňazov je všeobecne známy, a to rovnako katolíckej hierarchii, ako laickej verejnosti na farnostiach. Mám ďaleko k tomu, aby som kňazov, ktorí v prijateľnej miere nezvládli silu vlastnej sexuality akokoľvek odsudoval. Slabosť je ľudská. Hlásanie náboženských právd a paralelný život v pretvárke a lži však poslom pravdy na hodnovernosti skutočne nepridáva. Naopak - v širokej spoločnosti legitimizuje lož a pokrytectvo a robí z nich kultúrnu normu. Ak môže klamať a podvádzať pán farár, prečo by som nemohol/nemohla aj ja? Pokrytectvo slovenskej spoločnosti, v ktorej bývalí komunistickí cirkvobijci dnes bez pocitu hanby bozkávajú biskupské prstene, je nepochybne podporované aj častým zlyhávaním cirkvi práve v oblasti celibátu.

A - last but not least - je pravdepodobné, že nezvládanie celibátu kňažstvom stojí aj za panickým strachom katolíckej cirkvi z homosexuality. Je známe, že spoločenstvá, z ktorých sú umelo vylúčení príslušníci iného pohlavia – vezmime si väzenia alebo vojenské kasárne – sú vystavené omnoho väčšej pravdepodobnosti, že sa v nich rozšíri homosexualne správanie. Požiadavka celibátu robí podobne zraniteľnými aj komunity kňazov. Aby cirkev dokázala odolávať "hrozbe" rozšírenia homosexuality v radoch celibátu vystavených kňazov, nemá inú možnosť, než robiť z homosexuality niečo ešte hriešnejšie, ako sú sexuálne vzťahy medzi kňazmi a ženami.

Autor nie je jogín ani homosexuál

JURAJ MESÍK
(Autor pracuje v treťom sektore)