Interpelácia poslanca BBSK Juraja Mesíka

na predsedu BBSK pána Milana Marčoka

vo veci prevencie a minimalizácie strát na majetku a životoch občanov

v prípade mimoriadnych celoplošných povodní na území Banskobystrického kraja

V uplynulých rokoch zasiahli strednú Európu viaceré devastujúce povodne. Povodne menšieho rozsahu vyvolané prívalovými búrkami neobišli ani Slovensko a územie Banskobystrického kraja. Podľa údajov Ministerstva pôdohospodárstva v roku 1997 spôsobili na Slovensku povodne straty za 2,482 miliardy Sk, v roku 1998 si povodne vyžiadali cez 50 ľudských životov a straty za 1,273 miliardy Sk a iba povodne v prvej polovici roku 1999 spôsobili škody prevyšujúce 1,6 miliárd korún. Len v samotnom mesiaci júli 1999 zasiahli povodne na Slovensku 282 obcí a miest – vrátane miest a obcí okresov Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Krupina, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš a Zvolen. 13. júla riečka Krupinica zaplavila skoro 70% územia mesta, miestami až do výšky 2 metrov. V roku 2001 do konca júla došlo k záplavám v 379 obciach Slovenska a celkové škody spôsobené povodňami v roku 2001 boli neskôr vyhodnotené na 2,050 miliardy korún. V roku 2002 do septembra zasiahli povodne 144 miest a obcí a celkové škody dosiahli 1,648 miliardy korún. V našom kraji boli postihnuté obce a mestá v okresoch Banská Bystrica, Brezno, Detva, Rimavská Sobota a Zvolen.

Napriek tomu, že škody na majetku fyzických osôb a firiem, infraštruktúre a v poľnohospodárstve spôsobené povodňami na Slovensku za uplynulých 5 rokov prekračujú 10 miliárd korún, obyvatelia Slovenska môžu stále hovoriť o šťastí. Napriek vyššie zmieneným materiálnym a ľudským stratám sa Slovensku a Banskobystrickému kraju doteraz vyhli rozsiahle celoplošné povodne s rádovo horšími dôsledkami. Také povodne ale zasiahli prakticky všetky susedné krajiny: plošná povodeň na Morave v roku 1997 zmarila 50 ľudských životov a spôsobila straty na majetku a infraštruktúre prevyšujúce 90 miliárd korún, straty spôsobené tohtoročnou augustovou povodňou v Čechách sa predbežne odhadujú na okolo 140 miliárd korún, ľudí zahynulo 17. Obrovské plošné povodne v posledných piatich rokoch zasiahli aj Poľsko, Nemecko, Rakúsko, Zakarpatskú Rus a povodie Tisy v Maďarsku. Slovensko s ekonomickými stratami na úrovni 10 miliárd korún za päť rokov zostalo akýmsi „ostrovčekom povodňového šťastia“ uprostred krajín zasiahnutých mnohonásobne väčšími povodňami.

To, že sa Slovensku vyhli veľké devastujúce povodne nie je výsledkom žiadnych ľudských opatrení ale výsledok skutočnosti, že veľké zrážkové systémy sa v posledných rokoch vždy vypršali mimo nášho územia. V prípade povodne na severnej Morave v roku 1997 doslova niekoľko desiatok kilometrov od severného Slovenska, v prípade tohtoročnej augustovej povodne 300 až 400 kilometrov na západ od Nízkych Tatier či Rudohoria. Našim šťastím v nešťasti doteraz bolo aj to, že všetky povodne, ktoré zasiahli Banskobystrický kraj boli spôsobené búrkami v letných mesiacoch. Takzvaná historická povodeň na Hrone v roku 1974 však vznikla koncom októbra, teda na prahu zimy a nedávne devastujúce povodne zasiahli Zakarpatskú oblasť Ukrajiny v čase jarného roztápania snehu.

Podľa odborníkov zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, pracovisko Banská Bystrica, neexistujú žiadne vedecky podložené dôvody pre domnienku, že by bolo Slovensko a územie Banskobystrického kraja pred vypršaním mimoriadne veľkých zrážok nejakým spôsobom, napríklad polohou alebo svojím reliéfom, lepšie chránené ako susedné krajiny. Že u nás zatiaľ nedošlo k takým extrémnym dažďom a následne povodniam, ako v susedných krajinách je veĺmi pravdepodobne len šťastná náhoda.

Pre odhad rizika je zásadná otázka, aké veĺké povodne by na našom území spôsobili zrážky takej mohutnosti ako spadli v júli 1997 na severnej Morave alebo v auguste 2002 nad veľkým územím predovšetkým južných, ale aj západných, stredných a východných Čiech. O možnom rozsahu potenciálnej povodňovej katastrofy na strednom Slovensku nám napovie porovnanie týchto zrážok so zrážkami, ktoré vyvolali takzvanú „historickú povodeň“ na Hrone v októbri 1974.

V júli 1997 vynikli devastujúce záplavy na severnej Morave po 3 až 4 dňoch nepretržitých dažďov nad veľkou časťou kraja. V priebehu 4 dní od 5. do 8. júla 1997 napršalo vo všetkých 49 zrážkomerných staniciach na severnej Morave viac ako 250 mm zrážok: v 37 staniciach spadlo viac ako 300 mm, v 16 staniciach viac ako 400 mm, v troch nad 500 mm a v jednej nad 600 mm.

V auguste 2002 šlo pri povodni v Čechách o dva systémy zrážok, ktoré vyvolali dve vlny povodní. V prvej vlne spadlo za dva dni (6.-7.augusta) na väčšine juhočeského kraja viac ako 100 mm zrážok, v južnej časti Šumavy a Novohradských hôr však šlo o 130 až 200 mm zrážok, na jednej stanici namerali 277 mm. O 3 dni neskôr spadla v dňoch 11.-13. augusta druhá vlna zrážok, ktorá zasiahla celú krajinu. V južných Čechách spadlo 130 až 190 mm zrážok, miestami aj viac ako 200 mm. Zrážky nad 100 mm boli zaznamenané na mnohých miestach v celých Čechách, v Krušných horách spadlo miestami 200 až 300 mm, na Cínovci dokonca 400 mm zrážok. Celkový úhrn zrážok za obdobie 6. až 13.8.2002 zobrazuje priložená mapka Českého hydrometeorologického ústavu.

Aby sme si mohli urobiť predstavu o mohutnosti týchto zrážok, porovnajme ich so zrážkami, ktoré spôsobili „historickú povodeň“ na Hrone v októbri 1974. Aj na jej vzniku, podobne ako na vzniku povodne v Čechách v auguste 2002, sa podielali dva systémy zrážok. Od začiatku mesiaca do 19. októbra 1974 napršalo v povodí Hrona spolu 120 – 170 mm zrážok. Hladina Hrona sa 19.10. 1974 pohybovala okolo 210 cm, čomu zodpovedá prietok 114 m3/s. V druhej vlne v dňoch 20-21.októbra spadlo v povodí Hrona ďalších 80 až 120 mm zrážok, časť z nich vo vysokých horských polohách vypadla v podobe snehu a na povodni sa nepodieľala. Úhrny zrážok zaznamenané na vodomerných staniciach sú v tabuľke č. 1

Zmienené zrážky spôsobili výrazný vzostup hladiny Hrona a jeho prítokoch, ktorý začal 20.10.1974 dopoludnia. Hron kulminoval v Brezne 22.10. ráno o 2:30 pri hladine 270 cm a prietoku 220 m3/s, v Banskej Bystrici v ten istý deň o 10:00 pri hladine 494 cm a prietoku 560 m3/s, v Brehoch pri Novej Bani kulminoval Hron v ten istý deň o 12:00 pri hladine 460 cm a prietoku 1050 m3/s (tab. č.2). Povodeň mala neobyčajne prudký priebeh, keď v Banskej Bystrici prietok v Hrone v priebehu jedného dňa (z 21. na 22.10.1974) stúpol o 360 m3/s a úmerne s ním prudko stúpla aj hladina rieky v meste. Priebeh vodných hladín na Hrone zachytáva graf č. 2., pre porovnanie je na grafe č.1 zobrazený priebeh vodných stavov v auguste 2002 na hornej Vltave v profile České Budejovice a na grafe č.3 priebeh vodných stavov na Krupinici počas povodne v júli 1999 na Krupinici.

Keď teraz porovnáme údaje o zrážkach, ktoré spôsobili povodne na Morave v júli 1997, v Čechách v auguste 2002 a „historickú povodeň“ na Hrone v roku 1974 zistíme nasledovné:

Na Morave v júli 1997 padlo v priebehu 4 dní na všetkých 49 zrážkomerných staniciach viac ako 200 mm zrážok, v dvoch tretinách z nich viac ako 300 mm a v jednej tretine viac ako 400 mm zrážok.

V južných Čechách v auguste 2002 padlo v priebehu 7 dní na Šumave a v Novohradských horách (na území s rozlohou približne polovice Banskobystrického kraja)  220 až 450 mm zrážok, 160 až 220 mm zrážok spadlo na území rozlohou porovnateľnom s celým stredným Slovenskom.

V povodí Hrona padlo v októbri 1974 v priebehu 10 dní pred povodňou len 147,1 až 187,4 mm zrážok. Na Morave v júli 1997 teda spadlo za menej ako polovicu času pravdepodobne dva až tri krát viac zrážok ako tie, ktoré v roku 1974 spôsobili povodeň na Hrone. V južných Čechách spadlo za výrazne kratší čas ( sedem dní oproti desiatim) pravdepodobne dva krát viac zrážok.

Akú povodeň by spôsobili zrážky moravského a českého kalibru, keby sa v podobne krátkom čase vypršali v povodí Hron, Ipľa alebo Slanej nad územím nášho kraja? Aké územia by boli v takom prípade zaplavené v našich mestách a obciach? Presnú odpoveď na túto otázku odborníci SHMÚ ani iných inštitúcií nepoznajú a aj zložité matematické modely by vzhľadom na množstvo premenných viedli len k veĺmi približným hypotézam. Aj bez týchto modelov však môžeme vysloviť názor, že povodeň na Hrone v roku 1974 bola – napriek tomu, že jej odborníci prisúdili prívlastok „historická“ len slabým odvarom povodní, ktoré by na riekach a potokoch nášho kraja vznikli v prípade tak intenzívnych a trvalých zrážok k akým došlo v nedávnych rokoch v povodiach českých a moravských riek. Len pre ilustráciu spomeňme, že tohtoročná povodeň na Vltave v Prahe dosiahla oproti doteraz najvyšším úrovniam zaznamenaným pri povodni v roku 1890 až o 150 až 300 cm vyššie hladiny. Čo by to znamenalo v prípade Hrona v Banskej Bystrici nám môžu priblížiť fotografie z povodne v roku 1974 (obr. 1 až 4).

Z hľadiska menežmentu rizika, ktoré pre nás znamenajú povodne, je správne predpokladať,že je pravdepodobne len otázkou času, kedy povodne, ktoré nemajú v pamäti súčasníkov obdobu, zasiahnu aj našu krajinu a kraj. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že v prípade, že sa tak stane, zastihnú naše obyvateľstvo a inštitúcie nedostatočne pripravené.

Vláda Slovenskej republiky prijala uznesením č.31 v januári 2000 „Program protipovodňovej ochrany v SR do roku 2010. Na jeho plnenie však dodnes neboli vytvorené podmienky. Program predpokladá vyčleniť na protipovodňové opatrenia do roku 2010 prostriedky v objeme 17, 714 miliardy korún, z toho cca 14,6 miliardy predstavujú prostriedky pre Slovenský vodohospodársky podnik. Viac ako 6,4 miliardy korún má byť uvoľnených v období rokov 2000 – 2005. Už koncom roka 2001 tvoril sklz vo financovaní programu 634 miliónov korún. Doteraz nebol prijatý ani Zákon o ochrane pred povodňami.

Katastrofálne záplavy v strednej Európe v lete 2002 viedli k rozhodnutiu Európskej Únie vytvoriť na riešenie problému povodní Fond solidarity, ktorý by mal fungovať od roku 2003, predbežne so sumou 500 miliónov eur. Európska investičná banka predložila zámer vytvoriť pre povodňami postihnuté územia špeciálny úverový program.

V roku 2002 Slovenský vodohospodárky podnik v rámci Programu protipovodňovej ochrany v SR do roku 2010 dokončil tri roky trvajúci „Prieskum tokov v intravilánoch miest a obcí z hľadiska protipovodňovej ochrany“. Dôležitým výstupom tohoto prieskumu je zoznam najkritickejších lokalít na území jednotlivých povodí a celej SR z hľadiska protipovodňovej ochrany. Prvé strany zoznamu pre povodia riek Hron, Peľ a Slaná sú zachytené v tabuľkách č. 1.5, 1.6 a 1.8, z ktorých je zrejmé, ženapríklad riešenie protipovodňovej ochrany intravilánu mesta Banská Bystrica je v rámci celého Slovenska štvrtým najzávažnejším problémom, na 17., 21. a 45 mieste v zozname sú ochrana Zvolena pred povodňami, ktoré môžu spúsobiť rieky Slatina, Neresnica a Zolná a v prvej páťdesiatke najvyšších priorít povodňovej ochrany v rámci SR sú z Banskobystrického kraja ďalej Hronská Breznica (20), Vígľaš (26), Žiar nad Hronom (30), Žarnovica (31.,42. a 49.), Valaská (32), Lenártovce (35), Brezno (38), Hronský Beňadik (38), Stožok (43), na 53. mieste celoslovenského zoznamu je Detv,  na 56. Tornaľa atď.

Ďalším dôležitým dokumentom protipovodňovej ochrany Banskobystrického kraja je zoznam protipovodňových opatrení na tokoch v správe Povodie Hrona, Ipľa a Slanej. Aktualizovaná verzia zo septembra 2002 obsahuje 68 opatrení plánovaných na roky 2002 až 2010 (tabuľka č.6). Zo „Zoznamu“ jasne vyplýva, že aj v prípade plynulého financovania opatrení (o ktorom možno na základe doterajších skúseností opodstatnene pochybovať) si ich realizácia vyžiada roky a do roku 2004 bude v ideálnom prípade uskutočnených len cca polovica z nich. Ochrana Banskej Bystrice prostredníctvom viacúčelového tunela slúžiaceho na odvedenie povodňových vĺn sa pritom vzhľadom na jej technickú náročnosť a mimoriadne vysoké finančné náklady (odhadované dnes na cca 2 miliardy korún) predpokladá dokončiť až po roku 2010.

Z uvedeného vyplýva, že veľká časť obcí a miest Banskobystrického kraja zostane po dobu nasledujúcej dekády nedostatočne chránená pred veĺkými povodňami. V prípade že územie kraja zasiahnu zrážky podobného rozsahu a intenzity ako sa to stalo v susedných krajinách, spôsobia tieto zrážky rozsiahle povodne, ktorým nie sme a v blízkej budúcnosti ani nebudeme schopní predísť a zabrániť. Napriek tomu by sme sa mali pokúsiť znížiť aspoň straty na životoch a na majetkoch, ktoré takéto povodne môžu, ale nemusia spôsobiť.

Moja otázka na Vás, pán predseda Banskobystrického samosprávneho kraja je:

Čo plánuje BBSK urobiť pre to, aby prípadné veĺkoplošné povodne nezastihli obyvateľstvo nášho kraja nepripravené a nespôsobili väčšie škody na životoch a majetku ako je neodvratné?

Banská Bystrica, november 2002